Aby sa umelá inteligencia mohla porovnávať s ľudskou inteligenciou, musí byť schopná prenášať získané poznatky z jednej oblasti do druhej, mať zdravý rozum, byť schopná spolupracovať s inými strojmi alebo ľuďmi a mať sebavedomie. Názory odborníkov na to, kedy bude ľudstvo schopné vytvoriť plnohodnotnú umelú inteligenciu, sa líšia: predpovede sa pohybujú od roku 2030 do roku 2050. Na vytvorení umelej inteligencie, ktorá by bola podobná ľudskej inteligencii, pracuje mnoho spoločností, ale na čele sú Open AI, Google Brain, DeepMind a Facebook A.I. Research.
Ako rozpoznať úplnú AI
* Fool me if you can. Najznámejším spôsobom je Turingov test. Podľa podmienok klasického testu komunikuje zadávateľ otázky s dvoma účastníkmi - strojom a človekom. Ak nedokáže správne identifikovať, ktorý je ktorý, stroj testom prešiel.
Zatiaľ sa žiadnej umelej inteligencii nepodarilo dosiahnuť úplný úspech.
* Šálka kávy v cudzom dome. Spoluzakladateľ spoločnosti Apple Steve Wozniak prišiel s vlastným testom umelej inteligencie: stroj prejde, ak dokáže vojsť do akejkoľvek miestnosti a nájsť spôsob, ako si sám pripraviť šálku kávy.
* Ivy League AI. Táto skúška vyžaduje, aby AI navštevovala univerzitu a absolvovala štúdium s použitím rovnakých materiálov ako ostatní študenti.
* Berie ľuďom prácu. Tento test vyžaduje, aby umelá inteligencia dokázala vykonať akúkoľvek základnú prácu, ktorú dokáže vykonať človek.
Malo by ľudstvo vytvoriť kompletnú umelú inteligenciu
Je to otvorená otázka. O rizikách vytvorenia autonómnej umelej inteligencie už veľa hovorili fyzik Stephen Hawking, zakladateľ spoločnosti Tesla Ilon Musk a ďalší vedci a odborníci v tejto oblasti.
Predtým, ako sa objaví plnohodnotná umelá inteligencia, sa ľudstvo musí rozhodnúť, ako ju regulovať.
Viac ako 30 krajín už zaviedlo príslušné predpisy, najznámejšie v USA a EÚ. V septembri 2021 Čína tiež vymenovala svoje vlastné etické usmernenia pre umelú inteligenciu.
V roku 2016 založili spoločnosti Amazon, Facebook, Google, DeepMind, Microsoft a IBM Partnerstvo pre umelú inteligenciu, koalíciu 95 spoločností, ktoré zodpovedne využívajú umelú inteligenciu. V roku 2020 koalícia vytvorila databázu incidentov s umelou inteligenciou.
Súčasný stav trhu s umelou inteligenciou
Globálny trh s umelou inteligenciou mal v roku 2020 hodnotu 62,35 miliardy USD a podľa prognóz dosiahne v roku 2028 hodnotu 360,36 miliardy USD. McKinsey Global Institute očakáva, že do roku 2030 prispeje umelá inteligencia do svetového hospodárstva sumou 13 biliónov USD.
Len v prvých dvoch štvrťrokoch 2021 dosiahli celosvetové investície do startupov v oblasti umelej inteligencie 38 miliárd USD, čo je nárast oproti 670 miliónom USD za celý rok 2011.
Spoločnosť IBM, ktorá je najväčším vlastníkom patentov v oblasti technológií umelej inteligencie, vlastnila v roku 2020 5 538 patentov v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia. Jeho najbližší konkurenti, spoločnosti Samsung a Microsoft, mali 5 500 a 5 052 aktívnych patentových rodín.
V roku 2020 50 % spoločností, ktoré sa zúčastnili prieskumu spoločnosti McKinsey, uviedlo, že zaviedli technológiu AI aspoň v jednej oblasti svojho podnikania. Dve tretiny z nich zaznamenali zvýšenie zisku a takmer polovica zníženie nákladov. Spoločnosť Accenture ubezpečuje, že aplikácia technológie AI môže zvýšiť produktivitu podniku o 40 %.
Kľúčovými hráčmi na trhu s umelou inteligenciou sú spoločnosti
- GAFAM (Google, Apple, Facebook, Amazon a Microsoft)
- BAT (Baidu, Alibaba a Tencent)
- SPOLOČNOSŤ IBM
* Intel a Nvidia
Kľúčoví hráči na trhu s umelou inteligenciou - štáty
V roku 2019 Centrum pre dátové inovácie analyzovalo kapacity umelej inteligencie v USA, Číne a EÚ v šiestich kategóriách: talent, výskum, vývoj, hardvér, implementácia a údaje. USA viedli v štyroch kategóriách, keď získali 44,2 bodu zo 100 možných, zatiaľ čo Čína viedla v dvoch (32,3 bodu).
V roku 2021 sa ITIF prehodnotil pomocou rovnakých ukazovateľov. USA dosiahli 44,6 bodu, Čína 32,0 bodu a EÚ 23,3 bodu.
Čína aktívne dobieha USA v oblasti vývoja umelej inteligencie: zatiaľ čo v roku 2017 bol rozdiel medzi krajinami v tomto odvetví 11 bodov, v roku 2019 sa už znížil na šesť bodov. Dokonca aj bývalý riaditeľ Pentagónu pre softvér Nicolas Chailan sa verejne sťažoval, že Čína vyhrá preteky o vedúce postavenie v tomto sektore.
Práve o to sa usiluje čínske vedenie: na jeseň 2021 oznámilo, že do roku 2030 sa chce stať lídrom v oblasti umelej inteligencie. Čína má dostatok zdrojov na dosiahnutie tohto cieľa: jednu z najsilnejších ekonomík na svete, obrovské množstvo údajov (Čína má 1,4 miliardy obyvateľov), prelomové technológie a schopnosť sústrediť tieto zdroje na stanovený cieľ.
Čína zatiaľ nie je v prvej desiatke, pokiaľ ide o pripravenosť na umelú inteligenciu, v žiadnom renomovanom (západnom) rebríčku. Body stráca len za "nedokonalú reguláciu", takže Čína by sa v tomto rebríčku mohla čoskoro posunúť z 19. až 20. miesta na najvyššie priečky.
Aplikácie umelej inteligencie
Umelá inteligencia je tak hlboko zakorenená v každodennom živote ľudstva, že si ju niekedy ani nevšimneme. Spoločnosť CB Insigthts každoročne zostavuje zoznam najlepších spoločností v oblasti umelej inteligencie. Tento výskum dokonale dokazuje, že umelá inteligencia mení takmer všetky aspekty civilizácie.
Strojové učenie, NLP, hlboké učenie a ďalšie technológie umelej inteligencie sa dostali do života ľudí na všetkých úrovniach, od hlasových asistentov až po syntézu kmeňových buniek riadenú algoritmom. A to zďaleka nie je všetko, čo by mohlo zmeniť vývoj ľudskej civilizácie.
Taiwanský investor a jeden z popredných odborníkov na umelú inteligenciu Lee Kaifu identifikoval šesť trendov, ktoré budú v nasledujúcich 20 rokoch určovať vývoj odvetvia umelej inteligencie:
◼ Umelá inteligencia je hnacou silou inovácií v inteligentných a automatizovaných podnikoch.
◼ Urýchlenie vzniku dopravy budúcnosti prostredníctvom inteligentných miest a internetu vecí.
◼ Umelá inteligencia a digitalizácia zmenia stav zdravotnej starostlivosti a blahobytu ľudí.
◼ Roboty približujú éru automatizácie a inteligentnej výroby.
◼ Energetika a poľnohospodárstvo budú závisieť skôr od priemyselnej výroby než od prírodných zdrojov.
◼ Náklady na materiály, energiu a výrobu výrazne klesnú a nastane "éra prosperity".
